Minule som po dlhom čase pozerala televízor. V poslednej dobe ma to už nejak nebaví. To ale nie je podstatné. Skrátka, šla reklama. Jedna z tých na šminky, konkrétne na špirálu. A vravia tam: "Riasy tak husté, až vyzerajú ako umelé" A vtedy som začala rozmýšľať. Do šľaka, to fakt dnes ženy chcú vyzerž umelo? Kde sa podela prirodzená krása? Umelosť?To je dnes cieľ? Kam speje tento svet? Stačí sa pozrieť do telky. na tie ženy čo majú umelé prsia, botox v perách, upravené nosy, nadvihnuté obočie.... všetko umelé. To prirodzenosť už fakt nemá žiadnu hodnotu?
Moje kecy
Umelosť na dennom poriadku
3. září 2011 v 22:55 | ZuzenkaHudbička
31. srpna 2011 v 23:34 | ZuzenkaA ešte som zabudla spomenúť čo sa mi celé prázdniny stáva :). Nemôžem večer zaspať a tak si pustím pár pesničiek čo mám na mobile. No potom m auž onudia a tak si zapnem rádio a prelaďujem zo stanice na stanicu a vždy tam ide nejaká taká pesnička ktorú práve chcem počuť :) Raz mi pustili Som abstinent, aj keď nemusím..... atď. potom raz Danza Kuduro, a aj Chris Browna a tú jeho pesničku s Justínom :D Right next to you ( Justina moc neobľubujem ale tú pesničku mám fakt rada ). A naposledy sa mi to stalo včera, to som si pustila rádio a hrali jednu novú pesničku od Sunrise Avenue- I dont dance :) a potom ešte Calling- Wherever you will go :). Aj podobné príhody vedia zlepšiť náladu :)
Spomenula som si, ako sme boli na prázdninach udedkaa boli sme sa pozrieť na babkin hrob... a bolo vidno že už bola prepadnutá zemina ako bola truhla. To teda znamená, že sa to už prepadlo a hlina babku zasypala.... hrozný pocit... a je mi strašne ľúto dedka... a vždy keď sa pozirem na veniec s nápisom Za život a lásku ďakuje manžel a pozriem sa na dedka a jeho smutný pohľa, a ako má ruku položenú na kríži s babkiným menom.... raz mu aj slzy vošli do očí... och...
Dobre, nechcem kaziť náladu.... Pustite si Coldplay see you soon, alebo vôbec niečo od nich a ak toto čitate večer tak už choďte spať ;-)
Zuzenka :)
ÁÁch! :)
31. srpna 2011 v 23:26 | ZuzenkaPlatonicky som sa zamilovala :). Nie do žiadneho chalan čo so mstretla v obchode ale do speváka skupiny Coldplay :) Teraz keď je starší tak mi až pripomína Housea :D Pustite si túto pesničku a aha v tom klipe aký je úžasný :) . Dneska mám mentálne narodeniny, dovŕšila som 13.
Nedeľka
28. srpna 2011 v 15:21 | ZuzenkaTák, dneska je nedeľa. Som celkom ada že už nie je tak teplo, aspoň sa lepšie vyspím atď. :)
Za posledné dni ako bolo pekne som si toho toľko užila :) celý deň som mala čo orbiť :) ani raz som sa nenudila :) Také keby som mala celé prázdniny tak som úplne asi najšťastnejší človek na svete. Dneska si trochu oddýchnem. Počúvam coldplay, koniec koncov na jendu ich krásnu pesničku ktorú akurát počúvam osm vám dala odkaz hneď na začiatku článku. Tak si ju fakt pustite! :D
Za týždeň takto už budem uvažovať nad začiatkom roka. Och, ani sa mi nechce veriť že už bduem druháčka.... potom šk, rok ubehne znova tak rýchlo, budem tretiačka, a o chvíľku už maturantka a potom čo... už bduem mať 20 a ktohovie čo so mnou bude... Hm... mám pcoit že to ide všetko až príliš rýchlo.... veď som zatiaľ dokopy nič nestihla vo svojom živote urobiť...
Fajne
16. srpna 2011 v 14:06 | ZuzenkaVrtáila som sa k starej hudbe, ktorú som mala rada :) To jest, Sunrise avenue :) Celý deň počúvam ich pesničky a už mi hrabe :) Ale tak, španielska éra ( tým myslím časy keď som počúvala el nšp. pesničky) je už za mnou, aj keď sem tam dačo dobre padne :D Vraciam sa k starým veciam, to znamená že sa mi možno začne páčiť niečo čo osm v minulosti tiež mala rada.... Uvidíme.... skúsim zjesť hrachovú polievku a dám vedieť :D
Dneska ráno som sa zobudila s takou náladou že sami nič nechce, ani len oči držať otvorené. Ježin, toto sa mi ešte nestalo. Moja lenivosť postúpila do ďalšej úrovne....
Do spapania
5. srpna 2011 v 13:16 | ZuzenkaPráve do seba pučím slivkové knedle čo uvarila mamina. Ako, neviem či si to viete predstaviť. Napchala som si do úst celú tu guľu, vnútri zo slivkou ( akurát si vravím že chvalabohu že tam už nie sú kôstky, pritom ja sama som bola za to, že ich netreba vyberať), no skrátka, napchala so msi celú tu guľu do úst a teraz sa to snažím požuť, mám čo robiť aby mi to všekto nevybehlo z úst, och... :D cítim sa ako prasa :D Všetko toto jedenie s hubou naplnenou na max. začalo jednou výzvou u kamošky, keď mali mandarínky a ja som si ju celú napratala do úst a žula :D tá šťava stekajúca po brade :D
Nudkám sa. Celé prázdniny som dokopy nič neurobila, len behám po dome, otváramchladničku miliónkrát a nič z nej nezoberiem, fajn, niekedy áno :D. Pozerám očko a "zmysluplne" čumím na telku celý deň, lebo ku počítaču sa vďaka úžasným bráškom za celý deň takmer ani nedostanem. Posledné dni sme stále oberali ríbezle, hen na kompót, hen na ríbezle ak brusnice, hen na koláč, hen zase ostal sirup tak treba ešte dozbierať, hen ešte teta chce :D pred tým som si ešte chcela dať ríbezle s cukrom ale po tom všetkom oberaní ma už aj prešla chuť :D
Kukám na prázdnu vidličku zo slivkovej knedle čo mám vedľa seba a uvažujem že si diem po ďalšiu :D ale radšej už nie. Len jem a jem a celý deň len sedím, o chvíľu budem ja ako tá knedľa. Aj keď. začala som cvičiť nejaké cviky na ploché brucho, tak osm zvedavá na výsledky, síce, dneska ideem ešte do mesta takže už cvičiť nebudem... Ach jaj.
No fajn, ešte necelý mesiac prázdnin pred nami, takže, musím si ísť kúpiť plavky, a pôjdem sa aspoň raz dakde kúpať, a chcela som ísť ešte aj s ďalšímí kamarátkami pozrieť pár spolužiačok, takže, ak sa mi to podarí, tak bduem rada. Lenže, aj tak to už teraz vidím takže aj zvyšk prázdnin sa prenudím... koniec koncov, tak dopadnú takmer každé moje prázdniny....
Keď tak nad tý mrozmýšľam, ja som asi ten najndunejší a najnezaujímavejší človek na svete... vážne... a nemylsím si že by niekoho kto ma pozná prekvapilo, že to tvrdím... musím dačo zo sebou robiť.
Nikdy som si nemylsela že to poviem ale: teším sa do školy. Fakt a vážne, konečne sa nebudem nudiť, budem robiť aspoň niečo zmylsuplné a teším sa ako budeme s kmarátkami robiť hlúposti :D už aj teraz sa hocikedy doma smejem z niektorých príhod čo sme zažili :D Ách, škoda že sa čas nedá vrátiť späť a všetko prežiť ešte raz :)
No fajn, idem sa chystať, za 45 min. mi die autobus.
Bye Bye
Fúha
15. července 2011 v 20:25 | ZuzenkaNo... no dobre.... :)
Dneska som bola na svojom maili a pozerám že mi prišiel e-mail, že som sa tu už 3 mesiace neprihlásila.... ten čas ale letí :) No popravde, vôbec nemám náladu na písanie... Akosi mi voľný čas zaberajú iné aktivity, ale, keď už sú tie prázdniny, tak vás aspoň pozdravím. Aj tak nemám čo robiť celý deň :).
Keby som sa učila fyziku, tak by som sa možno teraz balila do Španielska. Totižto, traja najlepší žiaci z triedy pôjdu teraz na 10 dní do Madridu a ďalších miest, neviem presne kde. Na začiatku roka sme boli všetci v tom, že sa tam hodnotí iba španielčina. Tak ja som s aučila španielčinu, poctivo... No potom keď vravela lektorka kto tam pôjde, povedala, že vybrali troch žiakov ktorí mali samé jedničky. A ja so mala jednu dvojku z trápnej fyziky.
Navyše som zistila ako ma triedny nemusí. Na konic roka sa odovzdávali knižky sa dobrý prospech. Moja kamarátka mala jednu dvojku na polročnom a jendu na koncoročnom vysvedčení, a ja som mala len tú jednu dvojku na polroku no ona dostala knižku a ja nie. Ale tak, život ide Ďalej.... hádam...
Dneska som bola na prehliadke u doktorky. Pýtala sa ma ako sa cítim celkovo, či sa cítim byť zdravá... Už mám asi nejaké 2 roky opuchnuté tie trápne uzliny, ale všetci mi stále vravia že som hipochonder atď. a tak osm jej o nich nepovedala... a teraz sa cítim blbo.... Doma mi rodičia vravia že je to blbosť, že to nič nie je... Dobre možno nie, ale keď už je to tie dva roky? Veď, dobre, ak to náhodou je aj niečo vážne a zistí sa to neskoro, potom uvidia čo spravili. Každopádne, aj ja dúfam že to nič nie je.... dúfam....
Cítim sa ako debil. Každým dňom je môj pocit že ma v pôrodnici vymenili silnejší. Navyše, doma vždy keď sa dakde dačo stane zvalia to na mňa. Samozrejme, Kde sa čo deje, ja som na vine. Koľkokrát som s auž snažila byť milá k súrodencom? aj tak ma oni vždy len odbijú. Som najneobľúbenejší člen rodiny. Najradšej by som sa odsťahovala dakde ďaleko.
No dobre, nechám tieto veci plávať... uvidíme ako sa všetko vyvinie časm, aj keď svoju budúcnosť nevidím ružovo.
Vaša Zuzenka
(tento článok berte len ako rýchly pozdrav :D)
Na rýchlo
14. dubna 2011 v 19:45 | ZuzenkaTááák :D Nemám nejakú úžasnú chuť písať, ale tak aby ste vedeli že teda na blog myslím a že som naň ešte nezabudla :).
Ale aspoň dačo napíšem.
Zistila som, že nemám moc rada deti. Minula mi v škole jeden chlapec z osemročného strelil svojím telom do ruky keď utekal po chodbe. Dneska mi zase v jedálni štyria malí chalani sadli na stôl v jedálni ktorý som obsadila a potom sa ešte robili dôležití. A teraz mi doma lezie na nervy môj malý brat.
Teraz krajšie veci, ráno s nami na buse chodí taký jeden zlatý chalan a všimli sme si ( s kamarátkou) že vždy ráno keď vystúpi tak sa kuká do nášho okná. Minule sme sa už na seba aj usmiali, ale tento týždeň v pondelok nešiel, v utorok sme nastúpili do busu skoro a on až na konci a už nás nevidel, v stredu som sa naňho nepozerala ja ale kaamrátka vravela že sa pozeral a dneska sa pozeral ale vždy keď sa kukol tak som sa otočila na opačnú stranu. Tak som zvedavá čo bdue zajtra :D.
Začala som robiť nejaké náušnice a prívesky z fima. Keď sa to podarí tak to tu možno aj dám, aby ste videli že aká som (šikovná) :D.
A dneska som dostala od španielskeho lektora ružičku zo servítky :). Na španielskych dňoch som mala dielňu, kde som ukazovala študentom ktorý sa ku mne prihlásili ako sa robia náramky priateľstva. To sa celkom dalo, vysvetľovala som to po slovensky, veď profesorka mi to dovolila. No potom prišiel španielsky lektor a chcel sa to naučiť. A tomu som to už musela vyvsetľovať po španielsky. Chudáčik, vôbec nechápal, no potom mu to už šlo :) nechcelo s amu to dorábať, a povedal mi že to spraví neskôr a že mi to potom príde ukázať. A tak dneska prišiel a dal mi aj ružičku ako darček :). Tak som bola rada :) Hneď som mala deň krajší.
Potom sme ale písali z matiky. čo už také fajne nie je. Som bola celá rozklepaná a ešte aj na obede sa mi triasla ruka :D A navyše ešte tie detiská ma nahnevali :D
Plus som sa začala báť jedného chalana na škole, lebo keď ide okolo tak sa na mňa tak pozrie ako keby som mu obed zjedla alebo čo. Vyzerá ako sériový vrah.
Ináč, neviem či som vám to už niekedy rozprávala. Taká príhodička. Náš triedny má kabinet na 3. poschodí. Tam sa my najčastejšie zdržiavame. Všimli sme si že triedny chodí každú prestávku na wc. Tak sme sa začal ismiať že má hnačku. Potom sme s ním mali hodinu. Povedal, že musí ísť po triednu knihu. Tak odišiel. My sme len tak zo srandy trepli, že zase išiel na wc a že príde bez triednej knihy. Viete čo sa stalo? On vážne prišiel bez triednej knihy :D my sme spustili smiech a on sa tváril akože nič :D taká vtipná príhoda :)
No, to by bolo asitak narýchlo z postrehov všetko. Zase nabudúce keď budem mať náladu sa ozvem :)
Držte sa a dúfam že nie ste chorí ako ja :)
Vaša Zuzenka :)
Living la vida loca
13. února 2011 v 17:07 | ZuzenkaUž si pripadám ako šibnutá, myslím, že o chvíľku začnem žiť vo svojom vlastnom svete. Dakedy mi možno až primoc prehrabáva... Už by som mohla pomaly aj dostať rozum. Akože, nechcem sa vyhovárať, ale možno je to aj novými kamarátkami, ktorým tiež riadne prehrabáva :). Ale to je asi dobré :)
začala som písať nejaké ďalšie vety, ale keď som ich napísala prestali mi dávať zmysel, alebo, teda vám by asi zmysel nedávali. Tak som ich radšej vymazala :) A vlastne ani neviem čo písať :) Zase o tom ako som sa zhodila v škole? To radšej nie, možno len spomeniem to, že cez anonymnú valentínsku poštu som poslala samozrejme anonymne valentínku jednému týpkovi, z ktorého si robíme haluz :) nezabudla som rpibaliť cukrík samozrejme :) neviem či vie že som to poslala ja, ale každopádne, nepísala som tam žiadne kockovinky akože ľúbm ťa a také... takže si možno bude myslieť že je to od nejakej spolužiačky alebo čo :D Ďalej som poslala valentínky aj všetkým mojím spolužiakom, okrem jednej, Baši, ktorá je teraz na dva mesiace v Tokyu, takže aj tak by si ju asi nevyzdvihla :)
A žijem akosi, nesťažujem si, aj keď by mohlo byť aj lepšie. Len možno strácam chuť do života, aj keď neviem prečo. Stále sa niečoho bojím... mám nejaké nevysvetliteľné obavy zo všetkého, najnovšie z birmovky. Neviem prečo, bojím sa... bojím sa budúcnosti, čo mi prinesie... bojím sa všetkého, a navyše sa mi nič nechce robiť, ale totálne nič. Nechce sa mi čítať knižku, nechce sa mi pozerať telku, nebaví ma surfovať po internete, nudím sa v škole, ešte aj keď som s kamarátkami tak ma niekedy chytá taká čudná nálada.... do šľaka, čím to je? Musím sa trochu premôcť, a možno začať dačo robiť so svojím životom.... začať robiť niečo zmysluplné a nielen sedieť pri telke alebo len tak otvárať a zatvárať chladničku.
Práva mi padol pohľad na bok, kde mám napísanú tému dňa. Síce tento článok nepíšem na ňu, ale ten psoledný odstavec sa k nej nejak záhadne priblížil, téma je že zmysel života... ja možno nemám žiaden. Ak mám pravdu pvoedať, aj sa teším na smrť... niežeby som sa teraz chystala zabiť sa alebo čo :) to nie :) len sa mi jednoducho zdá, že potom už máte pokoj :) nebojím sa toho že zomriem mladá, aj keď možno by som radšej zomrela ako stará. Možno by som chcela mať rodinu a deti a tak...
Minule pri nejakom konflikte mi mama povedala, že nevie po kom len môžem mať takú zvláštnu povahu. Niekedy sa aj cítim ako z inej planéty, akoby mi nikto nerozumel, nikto nechápe moje zmýšľanie, a navyše som ako zvyšná. Akoby už od narodenia. Prvý sa anrodil brat, potom sestra, takže mňa už vlasten ani neoblo treba, dve deti, chlapec a dievča... ja už som bola zbytočná... už fakt neviem čo so sebou... nemám nejaké depky, len ma už proste nič nebaví a všetko je také stereotypné, asi to chce zmenu... myslím že aj tou birmovkou sa zmení apsoň niečo v mojom vnútri, už bduem vlastne dospelý kresťan. Možno aj to zmení neičo v mojom vnútri, mám pocit, že zo dňa na deň som horšia kresťanka, a že moja viera nejak upadá. Nechcem aby to tu bolo nejaké moje duhcovné vyznanie, len proste.... ani neviem.... dúfam že birmovka mi pomôže v mojom ďalšom duchovnom rozvoji a možno dá zmysel môjmu životu.... možno práve toto je ten bod, ktorý potrebujem aby som sa posunula o niečo ďalej... možno....
Dúfam že po tomto článku si o mne enbudete myslieť že som nejaká zakomplexovaná, nejaká... ani neviem ako to nazvať. Skrátka, som normálna ( aspoň teda dúfam) len hľadám niečo, za čím by som mala ísť... myslím, že viem čo to je, ale to si nechám pre seba. Vlaste, je to každého vec v čom vidí cieľ. Mám ho vytýčený, ale až príliš sa od neho vzďaľujem. Asi idem niečo urobiť zo svojím životom, chce to zmenu, cítim to.
Na spríjemnenie dňa
30. ledna 2011 v 9:56 | ZuzenkaMomentálne nemám chuť písať články ale chcem niečo pridať. tak dúfam že vás poteší aspoň pesnička :)
Verím že si nájdem skoro čas, aby som mohla napísať aj niečo normálne a zmysluplné :)
Vaša Zuzenka
Malá olympionička
11. ledna 2011 v 18:42 | ZuzenkaVideli ste to už? :D Ale, odpovedala na to, čo sa jej pýtali :D
Náš gympeľ
11. ledna 2011 v 18:18 | ZuzenkaTeraz som to našla, na fB dala ejdna kamarátka odkaz :) tak toto nám predvádzali naši maturanti na vianočnej akadémií posledný deň pred vianočnými prázdninami :D aj keď takto na videu to už nie ej taká atmosféra ako vtedy, ale aj tak :D
Gymnázium Martina Hattalu, pre študentov padnutých na hlavu.
11. ledna 2011 v 16:04 | ZuzenkaÁno, áno. Ja viem. Už dlho, dlhočizno som tu nebola. Nebudem sa tváriť akože som chcela a hľadať výhovorky, ale naozaj sa mi nechcelo a nemala som čas. Keď prídem poobede zo školy tak sa len najem, chvíľu si pospím, zase sa najem, napíšem si úlohy a idem spať. Skrátka, režim riadneho študenta :D len biologické potreby a učenie :D. Dosť ma tá škoal vyčerpáva. Každé ráno skoro vstávať, potom hodinové cestovanie autobusom s prestupmi a v škole behanie hore dole po schodisku. Keby som mala aspoň priamy spoj... Ale školu si neviem vynachváliť :) naozaj. Mám také perfektné spolužiačky plus dva elementy mužského pohlavia, ale to už akosi všetci prehliadajú :D , dnes sme akurát rozmýšľali so spolužiačkou a mojou kamarátkou z dediny, že sme riadne akčná trieda. Máme žiakov šikovných ( bifľošov), normálnych, máme aj spolužiačku modelku, a všetci sme takí... takí živí :) jednoducho cítim sa tam veľmi dobre :) aj profesori ujdu, aj keď v poslednej dobe mi už lezie na nervy náš slovenský španielčinár... je chvíľami dosť svojrázny a možno až príliš vtipný, tým ale nechcem povedať že to čo robí a hovorí nie je vtipné, len skrátka nie je možné, aby toho vtipného bolo až toľko na jednom človeku :D
A aj na škole máme riadnych týpkov. Samozrejme okukávame "chlópkov" a chdoíme na "oblíždky" po škole. No po dnešku sa už z toho cítim tak trápne :D Mojej spolužiačke sa vidí jeden chalan ( nevravím že mne nie), a ona ho proste prenasleduje. Navyše mu už stihli naše kamarátky z jeho triedy povedať, že -citujem- prváčky sú z neho nahepené, a dnes sme stáli na chodbe, keď naraz sa na opačnom konci zjavil ON. my ako hlúpe ( bolo nás 5) sme stáli na mieste a tvárili sme sa že nás nezaujíma, aj keď predtým istotne musel počuť výkriky typu:- budeme ho sledovať hore schodmi! atď. Samozrejem nás obišiel a my sme utekali za ním... a zabudla som spomenúť, že pri tom všetkom sme sa všetky tvárili strašne nenápadne... strápnili sme sa. Terazsi isto o nás myslí (aj spolu s ďalšími našimi "idolmi" ) že sme sprosté pubertiacke deti. A popravde, už sa aj tak cítim. Možno je na čase dostať rozum. Možno...
dneska sme mali slovinu a preberali sme reklamu. Triedny- náš slvoenčinár nám dal za úlohu vymslieť slogan na našu školu. Viete čo vymyselal moja spolužiačka a jedna z naj kamrátok? Prečítajte si nadpis :D.
Dobre, už idem. Začína Dr. House a nechcem zmeškať.
Na blgo myslíám a v blízkej budúcnosti plánujem pridávať články. Tak sa tu môžte neskôr staviť. Budem vám vďačná.
Os amo (ľúbim vás)
Vaša zuzenka
Na oživenie dňa
23. října 2010 v 15:08 | ZuzenkaPridám aspoň jednu pesničku na počúvanie. Je riadne pekná, tak si ju užite a užite si ja dnešnú nádhernú sobotu :)
Ja sa dnes večer chystám na duchovnú obnovu.Neviem či som písala v predchádzajúcom článku, ale popravde sa mi tam moc nechce. No verím, že mi to pomôže a že bude fajn... asi tam pôjdem aj na spoveď. Vrátim sa až zajtra niekedy poobede. Neviem či sa vám ešte ozvem, možno hej. Aspoň nejakú pesničku vari pridám :).
Tak, ešte raz, užite si nádhernú sobotu a spravte niečo užitočné ;-)
Vaša Zuzenka
Tak to ide
22. října 2010 v 19:50 | ZuzenkaNo i tak. Ako sa máte? U mňa to ide riadne fajn. Perfektné kamošky na perfektnej strednej a perfektná zábava a perfektní tretiaci, perfektní profesori a perfektné jedlo, perfektná španielčina a perfektný lektori :) čo viac si človek môže priať? Momentálne mám pocit, že je život ku mne až príliš dobrý. A teraz vám možno prídem trochu čudná, ale to mi nevadí. Čítala som si v knihe od Hugolína Gavloviča- Valaská škola mravúv stodola jeden úryvok čo sme mali v učebnici, a písalo sa tam, že nadbytočné šťastie je podozrivé. Bol tam taký minipríbeh, ale momentálne nemámchuť ho tu vypisovať. Kto chce, nech si prečíta knižku. Možno sa teraz bojím, čo bude ďalej v mojom živote nasledovať...
Každpádne, žijem v prítomnosti, a snažím sa na zlé teraz nemyslieť. Zajtra pôjdem na duchovnú obnovu. Bude to na jednu noc. Popravde, moc sa mi tam nechce. ale že je to prvá obnova, tak pôjdem. Verím tomu, že bude fajn.
Čo sa týka učenia na škole, zatiaľ to aspoň ako tak zvládam. Nie som najlepšia a s Madridom na konci roka pre troch najlepších žiakov sa môžem rozlúčiť, ale nemôže byť človek vo všetkom najlepší a budem rada, ak bilingválne dokončím. A do Madridu môžem ísť aj tak.
Č osa ale týka školy a cestovania, je vyhlásená jedna súťaž, kde sa môžu zapojiť všetci študenti bilingválnych sekcií, ktorí boli narodení v rokoch 94-95 a jeden výherca zo SK pôjde do Peru. Musíte ale napísať sloh na minimálne tri strany na jednu z tém, ktoré máme na výber. Asi sa ale do toho nezapojím. Bála by som sa tam ísť sama zo SK a navyše kdesi do Peru... akože aj tak by som to asi nevyhrala a navyše tri strany to je na mňa moc :).
Zatiaľ sa nič špeci nedeje, a tak sa s vami na zatiaľ rozlúčim Ešte aspoň jednu pesničku na osvieženie večera. Užite si ešte ten zvyšok dňa čo ostáva, a urobte niečo, na čo sa už dlhšie chystáte, ale vaša lenivosť vám v tom bránila.
Vaša Zuzenka
Ó jéminku
10. října 2010 v 11:50 | ZuzenkaPosledné dni som nenapísala nič. Nemala som čas, a popravde, ani sa mi nechcelo. A dnes asti tiež už nič poriadne neurobím. Mám zvláštnu náladu. Dnes ráno totiž zomrel brat mojej spolužiačky, bol aj bývalý spolužiak môjho brata. Nemal ani 18 rokov... strašné. Vraj prišiel ráno z diskotéky, a normálne ešte aj rozprával a naraz odpadol. Volali aj sanitku, ale už mu nebolo pomoci.... hrozné
Čistím, čistíš, čistíme
7. října 2010 v 18:05 | ZuzenkaPráve som si prečistila dva mesiace blogovania od všetkých trápnych fotiek Avril ,ktoré som tu mala pokopírované. Pochopila som, aká to bola strata času. Navyše som odstránila všetky fotky za tie dotyčné dva mesiace, ktoré som mala pridané v článkoch a neboli moje. Takže tie prvé dva mesiace sú úplne nezávadné. aspoň by teda mali byť :). Budem v tejto robote pokračovať aj naďalej :)
Ako tak
7. října 2010 v 17:33 | Zuzenka
Čaute čaute čaute :)
Čo, ako ide život? Tú frázu teraz často používam, tak si asi budete musieť zvyknúť :). U mňa to ide celkom fajn, na škole je super, aj keď mi možno niektoré dni začína tá celodenná španielčina liezť na nervy, je to už taký stereotyp. A azse niekedy by som si ešte dala pár hodín španiny naviac.
Dnes bol bohužiaľ ten prvý prípad, prvú hodinu španiny sa ešte dalo. Potom telesná, to tiež nebolo najhoršie. No akonáhle prišla na smrť znuďujúca literatúra, myslela som že asi zomriem z toho všetkého. Zdalo sa mi, akoby tá hodina travala aspoň rok. Navyše náš véééľmi zvláštny profesor ( môj triedny), nám to všetko dokázal vysvetliť ešte znudňujúcejšie ako to všetko bolo... No koniec.
Pokračovalo to chémiou a profesorom, ktorého mi je strašne ľúto, lebo na ňom vidno ako ho chémia baví, a všetci si z neho robia prdel. Možno je pri tom jeho oduševnení trochu škoda, že nám to nevie poriadne vysvetliť. Ľutujem tých, čo prišli z osmičky. Teda, z ôsmeho ročníka. Musia byť zo všetkého pekne vytentotení ( toto slovo používam v poslednej dobe tiež dosť často).
Zajtra píšeme previerku z matiky a zo sloviny. Drsné. Jedno horšie ako druhé. Matiku nám učiteľka vysvetľuje neskutočne komplikovane, slovinu nám profesor nevysvetľuje asi vôbec, ale aspoňže sme v triede fajna partia. Keby som tam nemala toľko kamarátiek, tak asi by som bola už teraz na dne. Ale tak sa aspoň človek necíti najblbšie a stále je niekto s vami.
Spomeňte si zajtra na mňa, budem rada :), a usmievajte sa :)
Vaša Zuzenka
:-)
Nájdenia
19. září 2010 v 16:36 | ZuzenkaDnes som sa v izbe učila španielčinu, a chcela som sa učiť slovíčka tak, že si ich budem opakovane písať na papier. No kao to už býva, papieru je málo, a tak som nemala na čo písať. V tom som si spomenula na jeden starý zošit, kde som si písala práce na Fináliu, kde som kedysi chodila. A ako som listovala do stredu, našla som pár básničiek, ktoré som kedysi asi pred 100 rokmi písala... milé spomienky, ešte dlho som sa usmievala nad jendou a spomínala na ten čas... :) ach jááj :). Dnes už mám na veľa vecí iný pohľad... isto ich tu obe pridám, ale netešte sa, nie je to bohviečo :)
Vaša Zuzenka
Šok :D
19. září 2010 v 9:45 | ZuzenkaPráve som si šla pozrieť návštevnosť na mojom blogu za psoledný týždeň. Neverili by ste, ale vo štvrtok tam bolo číslo 0 :D . Teda, dala som zubatého smajlíka, aj keď popravde, nie je mi to všekto jedno, keby tambola aspoň jednotka, ale tam je nula... asi je to signál, že treba niečo zmeniť...
